Báseň o Lipovej od predsedu SZZ Ing. Eduarda Jakubeka

LIPOVÁ

 

 

„V Lipovej som rástol, v Lipovej som žil,

vďaka tomu, kto ma s láskou zasadil.“

„Každý strom nám povie, ako sa dnes má,

listami zašumí, kto mu lásku dá.“

 

„Povedz že mi otec, ako ja mám žiť,

ako tento život na zemi prežiť?“

„Hľadal som ja synček všetky tie dary,

čo žiadny mráz, vietor nikdy nespáli.

„Našiel som ich v tomto rodnom chotári,

tam sa moje srdce opäť rozpáli.“

„Nauč sa Ty synček, s týmto stromom žiť,

nauč sa po rokoch týmto stromom byť.“

„Nauč sa s tým stromom rokmi stále rásť,

čerpať z neho silu, sám seba v ňom nájsť.

„Záhrady a mestá, obce, krajiny,

to sú naše milé vzácne rodiny.“

„Každý strom nám povie, ako treba žiť,

príroda napovie, akým treba byť.“

„Vďaka stromy naše, za ten vzácny svet,

za všetko to krásne, za plod a či kvet.“

„Rannou rosou kráčam, do záhrad, do polí,

tam kde miazga všetky rany mi zahojí.“

„V korunách tých stromov vzácny život je,

strom nám rokmi povie, ako mu dnes je.“

„Nauč sa Ty synček na tej zemi žiť,

každý strom milovať, dobrý človek byť.“

„V Lipovej sa vždy radi spolu stretneme,

pri tých vzácnych stromoch radosť nájdeme.“

 

S úctou

 

Eduard Jakubek

 

Lipová, 29. 9. 2012