V synagóge vystavuje zatiaľ najmladšia autorka
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: štvrtok, 06. september 2012, 11:07
- Napísal: Obecný úrad
- Prečítané: 1339x
Zdroj: MY Naše novosti, čislo 35, 3.9. - 9.9.2012
Autor článku: Mestský spravodaj Šurany, autor neuvedený
Pre náhľad článku klikni na "Čítaj ďalej"
V šestnástich rokoch sa stala najmladšou autorkou, aká mala samostatnú výstavu v šurianskej synagóge.
Prečo ste stvárnili práve kone?
Ku koňom ma ťahalo vždy. Jeden pán mal poníka na Lipovej, neskôr som chodila na dostihovú dráhu v Šuranoch a jazdiarne v Tvrdošovciach. Takmer štyri roky sa na družstve v Lipovej starám o koníka, ktorého vychovávam od malička. Na strednej škole v Šali som tento rok v rámci praxe absolvovala parkúr, ale chcela by som prejsť na drezúru.
A prečo práve kresbou?
Aj kreslenie sa u mňa vyskytuje od malička. V Šuranoch ma ocenili v súťaži Slovensko moje venovanej Ľ. Fullovi, o rok nato E. Massányimu. Kreslila som Jánošíka na koni a šuriansky kostol. Ďalšie uznanie som získala v celoslovenskej súťaži, do ktorej som poslala z hliny vyrobený organ. Som samouk, postupne som musela skúšať techniku, pochopiť spád svetla. Som dosť kritická k vlastným výtvorom. Kone na prvých kresbách majú nohy, podľa ktorých sme s kamarátkou tento štýl nazvali trubkoizmus. Človek musí cvičiť cit v ruke a spôsob, ako narábať s ceruzkou. Používam tie najmäkšie a najtmavšie.
Od kresieb k vlastnej autorskej výstave je ale dosť ďaleko...
Asi pred tromi rokmi som vzala svoje najlepšie práce a odniesla ich správcovi šurianskeho múzea, či by sa nedali vystaviť. Požiadal ma, aby som nakreslila aspoň na rozmer 130 x 90 cm, aby sa dali v synagóge inštalovať. Také veľké som ešte nikdy nekreslila. Skúšala som novú techniku suchého pastelu, iný materiál, proporcie, kreslila som doma aj na internáte. Prvá kresba mi trvala asi rok, ďalšie dve po pol roku a ostatné som stihla za rok. Celú expozíciu som pripravovala tri roky.
Názov výstavy Hviezdy na dostihovom nebi asi hovorí za všetko...
Venovala som ju pamiatke dostihových koní. Ich príbehy sú napísané pod jednotlivými kresbami. Väčšina umiera vo veku troch - štyroch rokov, kedy ešte majú život pred sebou - a niektorí priamo na dostihovej dráhe. Jedného z nich dokonca otrávili ľudia od konkurencie.
Bude mať výstava aj pokračovanie?
V septembri táto expozícia končí. Budem rozmýšľať, kam ju posunúť, aby kresby nezostali doma za skriňou. Ďalšiu sériu by som chcela venovať koňom, ktoré tvorili históriu a patrili napríklad Napoleonovi či Alexandrovi Veľkému. Mohla by to byť technika akrylom na plátno.
Bibiana Kubatková má pred sebou ešte minimálne dva roky štúdia. Po ňom sa chce venovať tréningu mladých koní alebo vyučovať jazdenie. Rada by stihla aj ďalšiu svoju záľubu - historický šerm.
