Milí spoluobčania,

človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi, hovorí jedna ľudová múdrosť. O to by sme sa mali usilovať – svojím prístupom a správaním k ostatným, prívetivým slovom a milým úsmevom. Jeseň vo mne irituje zrelosť : september – dozreté plody ovocia v záhrade, október – mesiac úcty k starším ľuďom. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k našim mamám. K našim prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené. Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. V novembri spomíname- na našich najdrahších, najmilších, ktorí už nie sú medzi nami. Vtedy si možno viacerí z nás uvedomujeme spolupatričnosť k miestu, kde sme sa narodili, žijeme a chceme žiť, k miestu, ktoré sme zdedili a ktoré zostane ďalším generáciám...“. A potom december – Vianoce, rodinný sviatok pokoja.

Vážení obyvatelia ,

všetkým by som vám rada poďakovala za rozumný prístup počas pandemickej situácie.  Sme v tom všetci spolu. Teší ma, že väčšina z nás dodržiava nariadenia a sami prichádzate s návrhmi a nápadmi ako pomôcť druhým. Som rada, že sme v obci nezaznamenali žiadny arogantný prístup, týkajúci sa preventívnych nariadení a upozornení. Verím, že to tak zostane aj naďalej. Tak vykročme do poslednej tretiny tohto roka a buďme spokojní a šťastní v našej obci.